Škody na lesnom majetku

Abiotické činitele sú neživé faktory prostredia — vietor, sneh, námraza, sucho, mráz a povodne. Vetrové a snehové kalamity patria na Slovensku k najčastejším príčinám rozsiahlych škôd, pretože okrem straty samotnej hmoty spôsobujú aj znehodnotenie sortimentov a nútia vlastníka k predčasnej ťažbe.

Biotické činitele sú živé organizmy — podkôrny hmyz, hubové ochorenia a zver. Premnoženie lykožrúta po kalamite dokáže v priebehu jednej sezóny znehodnotiť porasty na rozsiahlom území. Škody spôsobené zverou vznikajú ohryzom, obhryzom, lúpaním kôry a odhryzom terminálnych výhonkov mladých stromčekov a prejavia sa na hodnote porastu s viacročným odstupom.

Antropogénne činitele sú škody spôsobené činnosťou človeka — požiare, imisie, neoprávnený výrub, krádež dreva, poškodenie porastu pri stavebnej činnosti alebo pri prejazde techniky, znečistenie a nepovolené skládky.

Vyčíslenie škody nie je len súčtom hodnoty zničených stromov. Zohľadňuje sa strata na hodnote porastu, znehodnotenie sortimentov, zvýšené náklady na spracovanie kalamity, náklady na obnovu porastu, ochranu a následnú starostlivosť, ako aj strata prírastku počas obdobia, kým porast opäť dosiahne pôvodný stav.

Pri škodách spôsobených zverou sa hodnotí rozsah poškodenia na jednotku plochy, podiel poškodených jedincov, druh a intenzita poškodenia a jeho vplyv na budúcu produkciu a kvalitu porastu. Pri krádeži dreva sa vyčísľuje objem odcudzenej hmoty, jej sortimentová štruktúra a zodpovedajúca hodnota.

Súčasťou odvetvia je aj stanovenie výšky náhrad za stratu mimoprodukčných funkcií lesa z dôvodu vyňatia alebo za obmedzenie vlastníckych práv a hospodárenia v lese.

Pri škodách na lesnom majetku je čas kritickým faktorom. Kalamitná hmota sa spracúva, poškodené stromy sa odstraňujú, stopy po neoprávnenom výrube sa zahládzajú a rozsah poškodenia sa po niekoľkých sezónach zisťuje výrazne ťažšie. Čím skôr sa vykoná obhliadka a dokumentácia stavu, tým presnejšie a nespochybniteľnejšie je vyčíslenie škody.

Ak ste škodu zistili, odporúčam stav zdokumentovať fotograficky a s uvedením dátumu, nezasahovať do miesta viac, než je nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti a ochrany lesa, a čo najskôr ma kontaktovať. Aj pri staršej škode je vyčíslenie spravidla možné, vyžaduje si však širšie zisťovanie a viac podkladov.

Znalecký posudok o výške škody slúži ako podklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči zodpovednej osobe, pre poistné plnenie, pre trestné konanie pri krádeži dreva a neoprávnenom výrube, ako aj pre rokovanie s užívateľom poľovného revíru pri škodách spôsobených zverou.

Posudok obsahuje popis zisteného stavu, použitú metodiku, výpočet a jednoznačný záver o výške škody. Vďaka preskúmateľnému postupu je akceptovateľný v súdnom konaní aj pri mimosúdnej dohode, ktorá býva pre obidve strany rýchlejším riešením.

Les neplní len produkčnú funkciu. Zadržiava vodu, chráni pôdu pred eróziou, stabilizuje svahy, viaže uhlík, vytvára prostredie pre biodiverzitu a plní rekreačnú i krajinotvornú úlohu. Pri poškodení či vyňatí lesa dochádza k strate týchto mimoprodukčných funkcií a táto strata je samostatnou zložkou ujmy.

Stanovenie výšky náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa je súčasťou znaleckej činnosti v odvetví. Uplatňuje sa pri trvalom aj dočasnom vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa, pri líniových stavbách a pri rozsiahlejších zásahoch do lesných porastov.

Osobitnou skupinou sú náhrady za obmedzenie vlastníckych práv a bežného obhospodarovania, ktoré vznikajú najmä v chránených územiach. Vlastník je obmedzený v spôsobe hospodárenia, prichádza o časť výnosu a má nárok na finančnú náhradu. Jej výpočet vychádza z rozsahu obmedzenia, z charakteru porastu a z doby, počas ktorej obmedzenie trvá.